„CHEMPOINT – vedci pre chemickú prax“
CHEMPOINT , nie je len vzdelávací projekt, ale je to aj spôsob komunikácie s priemyslom. Vzdelávanie akademikov a študentov VŠ je kľúčovým poslaním operačných programov vzdelávania pre konkurencieschopnosť (OPVK). Od projektu výzvy 2.4. (Partnerstvo a siete) očakávame príležitosť lepšie poznať prostredie priemyslu, na čo v bežnej prevádzke vysokej školy nie dostatok financií ani času. Za týmto účelom organizujeme pre vedcov a študentov semináre, týkajúce sa podnikania, projektového riadenia, možností financovania výskumu a problematiky transferu technológií. Pre osobný kontakt vedcov s priemyslom sú kľúčové workshopy odborných komunít podobne zameraných vedcov a zástupcov priemyslu. Zúčastňujú sa ich aj študenti, pre ktorých sú informácie od technológov či R&D manažérov veľkým prínosom. Na týchto akciách samozrejme predstavujeme potenciál všetkých partnerských inštitúcii a prezentujeme tak možností spolupráce v oblasti chémie, potravín a materiálových vied. Naši študenti potom majú možnosť stráviť 14 dní v priemyselnej praxi. Projekt totiž umožňuje uhrádzať študentom náklady na cestovné a ubytovanie.
Po realizácii projektu očakávame nárast financií generovaných na vysoké školy zo zmluvného výskumu pre aplikačnú sféru. Aby bol hlavne tento prvý kontakt zástupcov firiem s vedeckými pracoviskami jednoduchší, bude vybudovaný v rámci projektu prehľadný webový portál ChemPoint.cz. Okrem informácií z vedy a výskumu na českých vedeckých pracoviskách zaoberajúcich sa chémiou a príbuznými obormi, bude na portály prezentovaná konkrétna ponuka a dopyt na vedeckovýskumné služby. Skutočne platí, že spoločný projekt, či spolupráca sa lepšie nadväzujú na základe osobných kontaktov. Projekt ChemPoint a jemu podobné projekty sú skvelým nástrojom pre ich vybudovanie. Aj napriek tomu, že dnes je vďaka ostatným OPVK projektom ponuka rôznych kurzov a školení veľmi široká, veríme, že úspešnou realizáciou projektu „ChemPoint“ povzbudíme akademických pracovníkov a študentov k častejšej a efektívnejšej spolupráci s priemyslom. Jednotlivé odborné komunity (PhotochemPoint, PolymerPoint, PlasmaPoint, BioTechPoint, SiliPoint a ďalšie) budú prezentovať na novom portály možností spolupráce aj skúseností z doterajšej spolupráce. Od projektu tiež očakávame, že získame od priemyslu požiadavku na riešenie ich problémov, „veď predsa má zmysel badať nad tým, čo aplikačná sféra potrebuje“. (Mgr. Radek Přikryl, Ph.D., FCH VUT Brno). Dr. Radek Přikryl je manažér celého projektu ChemPoint združujúci 9 odborných komunít. (prikryl@fch.vutbr.cz)
Fotografické techniky 20. storočia a problematika ich stálosti
V priestoroch Technického múzea v Brne, sa 20. októbra uskutočnil druhý workshop komunity „PhotoChemPoint“ pod názvom „Fotografické techniky 20. storočia a problematika ich stálosti“. Workshop bol pripravený v rámci projektu ChemPoint a organizovala ho odborná skupina PhotoChempoint pod vedením doc. Ing. Michala Veselého, CSc., FCH VUT v Brne (vesely-m@fch.vutbr.cz). Téma a problematika historických fotografií je stále aktuálnou a obľúbenou, čo sa potvrdilo aj hojnou účasťou vedeckých pracovníkov, študentov a špecialistov z múzeí a archívov z ČR a Slovenska na tomto podujatí. Historické fotografie (tlače) vo svojej chemickej a fyzikálnej podstate sú pominuteľným dedičstvom. Bez zodpovednej starostlivosti by fotografie po čase vybledli a obraz by z nich zmizol. Je zrejmé, že základným predpokladom kvalifikovanej starostlivosti je znalosť a základná orientácia v jednotlivých technikách. Fotografovi, múzejnému pracovníkovi aj pracovníkovi antikvariátu by na prvý pohľad malo byť jasné, čo je daguerrotypia, ambrotypia, ferrotypia, gumotlač, maľba na slaný fotografický papier. Medzi jednotlivými technikami sú nielen značné rozdiely v technológii, ale tiež podstatné rozdiely v spôsobe ich skladovania, starostlivosti a samozrejme aj v možnostiach prípadného reštaurovania. Znalosť oboru a informovanosť by mala byť základnou výbavou všetkých ktorých, oslovujú „staré fotografie“.
Autochromy a ranné farebné techniky vo zbierkach NTM Praha
MgA Petr Kliment z Národného technického múzea Praha vo svojom príspevku priblížil jednotlivé historické „troj“ farebné techniky, ako postupne vznikali a na akom princípe fungovali. V minulosti bolo snahou zvyšovať úroveň a kvalitu fotografie rôznymi postupmi. Pre vznikom resp. prvými pokusmi vytvoriť priamou cestou farebnú fotografiu sa fotografie kolorovali. Na kolorovanie fotografií, ale aj diapozitívov zamestnávali veľké fotografické podniky množstvo ľudí, často aj absolventov maliarskych akadémií. Používali sa rôzne maliarske techniky a farby, najčastejšie však anilínové alebo akvarelové.
Farebná fotografia má svoju dlhu históriu, lebo ľudia od počiatku vynálezu fotografie túžili vtlačiť fotografii farbu. Väčšina súčasných mnohovrstvových farebných fotografických materiálov vychádza z princípu „subtraktívneho“ skladania farieb. Tento princíp ako prvý prakticky použil francúzsky bádateľ Louis Ducos du Hauron už v roku 1862. V roku 1868 prihlásil k patentovaniu svoj vynález farebnej fotografie, ktorá pozostávala z troch samostatných záberov, a to pomocou žltého (Y), červeného (M) a modrého (C) filtra. Z troch takto vytvorených záberov vytvoril na citlivých vrstvách nanesených na priehľadných podložkách tri čiastkové diapozitívne obrazy, z ktorých každý tónoval vo farbe zodpovedajúcej snímaciemu filtru. Zložením týchto troch samostatných čiastkových záberov na seba v presnom zákryte vznikol pri premietaní alebo pozorovaní proti svetlu farebný obraz.
Inú metódu už pred du Hauronom použil James Clerk Maxwell, ktorý v roku 1861 nechal zhotoviť reprodukciu farebnej stuhy za pomoci farebných filtrov a troch samostatných záberov. Diapozitívy pripravené z týchto troch záberov potom premietal súčasne z troch projektorov, pričom pred každým z nich bol znova predradený príslušný farebný filter. Na plátne potom vznikol obraz stuhy vo farbách, ktoré odpovedali skutočnosti. Uvedený spôsob, opierajúci sa o „miešanie“ troch farebných (RGB) obrazov až na plátne, sa označuje ako „aditívny“.
Z pohľadu 3-farebnej dielčej fotografie boli patentované aj rôzne prevedenia fotoaparátov, ktoré umožňovali pohotovo urobiť záber na tri samostatné scitlivené panchromatické platne (napr. Miethe-Bermpohl). Troj-farebné negatívy sú dnes veľmi vzácne, lebo na prvý pohľad sa jedná o bežné čiernobiele negatívy (jedine v trojici vytvorené cez základné filtre tvoria sadu). Princíp (obdoba) 3-kanálovej fotografie (RGB – aditívna / CMY – subtraktívna metóda) funguje aj dnes v niektorých aplikáciách. (obr. simulácia 3-farebnej fotografie)
Autochrom
Vynálezca: Auguste a Louis Lumierovy 1904 (prvú správu o autochromoch zverejnil 30.5.1904 Louis Lumiere v časopise La Nature, nasledovalo aj verejné predvedenie, patentovanie, ale trvalo ešte tri roky, než bola vyriešená technológia výroby). Autochrom bol založený na aditívnom princípe, ktorého obraz bol rozdelený mikroskopickým rastrom drobných filtrov v základných farbách – modrej, zelenej a červenej. Princíp autochromu: Inverzný farebný materiál, založený na aditívnom bodovom rozklade farieb pomocou nepravidelného rastru. Sklenené platne autochromu boli pokryté zmesou mikroskopicky drobných zrniek pšeničného škrobu, sfarbených v základných farbách, teda modrej, zelenej a červenej, tak pôsobili ako separačné filtre. Na nich bola naliata čiernobiela panchromatická emulzia. Exponovalo sa cez škrobové zrnka, teda z opaku platne. Inverzne vyvolávaný čiernobiely obraz riadil prechod svetla cez jednotlivé sfarbené mikrofiltre. Vnem farby v danom mieste bol určený pomerom zakrytia filtrom jednotlivých farieb strieborným obrazom (napr. tam, kde boli úplne zakryté modré a zelené filtre, vznikal vnem červenej farby). Autochrom dobre poznáme podľa zrniečkového rastra, v ktorom je pri detailnejšom pohľade vidno uvedené farby ako škvrnky. Hotové snímky boli spravidla chránené krycím sklom a boli dookola oblepené.
Technologické postupy prípravy ušľachtilých tlači
Ing. Jiří Petera, FAMU Praha vo svojej prezentácii načrel do procesu jednotlivých techník (uhľotlač, tuhová tlač, ozobromová tlač, pinatypia, olejotlač, bromolejová tlač, gumotlač a iné, ktoré predstavujú súbor techník založených na koloidných latkách, väčšinou organického pôvodu (želatína, arabská guma), nasýteným roztokom dvojchromanových solí. Výroba želatíny, chemické zloženie a fyzikálne vlastností z pohľadu procesu je veľmi dôležitá. Vplyv pH a metódy jej tvrdenia (priame a nepriame) pri jednotlivých technikách zohrávajú významnú úlohu. Výroba spočíva v izolácii vysoko zosieťovaného kolagénu. Základ surovín tvoria prírodné látky, a to sú prevažne kože a kostí s obsahom kolagénu.
Pojem „ušľachtilé fotografické tlače” (tiež tvárne fotografické techniky alebo procesy) sa používa v širšom a užšom zmysle. V užšom zmysle sa jedná o techniky, ktorých technologickým princípom bol objav W. H. Foxe Talbota z roku 1852, že želatína obsahujúca zlúčeniny chrómu sa pôsobením svetla mení tak, že v studenej vode neboptná a v teplej sa nerozpúšťa. Podobný úkaz bol krátko potom objavený aj u chromovanej arabskej gumy. Osvetlením slnečným svetlom (alebo iným zdrojom obsahujúcim UV žiarenie) miesta chromovanej želatíny stvrdnú, resp. strácajú schopnosť prijímať vodu, pričom stupeň utvrdenia je priamo úmerný množstvu pohlteného svetla. Kopírovaním negatívu alebo pozitívu sa dajú vytvárať obrazy tvorené rôzne vytvrdenou chromovanou želatínou, ktorá sa musí samozrejme zviditeľniť vhodným sfarbením tejto vrstvy. Jednotlivé ušľachtilé fotografické tlače (v užšom zmysle) sa potom rozlišujú podľa spôsobu tohto sfarbenia, ak sa farbia exponované – osvitnuté miesta (teda utvrdené), alebo neexponované – neosvitnuté (neutvrdené) a čí sa farbenie prevádza len na povrchu alebo v celej vrstve chromovaného koloidu. V niektorých prípadoch (svetlotlače) sa dajú získané snímky na platni použiť aj ako tlačová matrica k vytváraniu kópií.
Podložky moderných fotografických materiálov
Ing. Petr Dzik, Ph.D., FCH VUT Brno – vo svojom príspevku predstavil jednotlivé typy materiálov, ktoré tvoria podklad fotografických materiálov.
• Barytový papier – jeho nosnú vrstvu tvorí bezdrevný papier (kartón, polokartón) na ňom je nanesená barytová vrstva, ktorá obsahuje organické spojivo (želatínu) a optické zjasňovače OBA, potom nasleduje fotografická svetlo-citlivá emulzná vrstva a krycia ochranná vrstva (vytvrdená želatína). Povrch je upravený ako lesklý, matný, rastrový povrch. Podložka je sáva a preto je potrebné dbať na dostatočné vypranie po spracovaní, aby v podložke neostali zvyšky ustaľovača. Masové rozšírenie tejto podložky bolo v prvej polovici 20. storočia.
• RC papier – jadro tvorí kvalitný bezdrevný papier, ktorý je obojstranne laminovaný PET materiálom s prísadou titánovej bieloby, bez OBA. Nasleduje fotografická svetlo-citlivá emulzná vrstva a krycia ochranná vrstva (vytvrdená želatína). Povrch je upravený ako lesklý, pearl povrch. Podložka je nesáva, čo výrazne skracuje čas priania. Masové rozšírenie tejto podložky hlavne pri farebných papieroch bolo v druhej polovici 20. storočia.
• Polyesterová transparentná fólia – poly(ethylen tereftalát) PES – rôznej hrúbky, na ktorej je nanesená fotografická svetlo-citlivá emulzná vrstva a krycia ochranná vrstva (vytvrdená želatína). Podložka môže byť v prevedení: číra, matná resp. ako biela (opak pre zadné osvetlenie). Podložka je nesáva, čo výrazne skracuje čas priania. Vyznačuje sa pružnosťou, rozmerovou stálosťou a dobrými mechanickými vlastnosťami. Profesionálna podložka (CibaChrome / Ilfochrome) rozšírená v druhej polovici 20. storočia.
• Z pohľadu archívnej stability podložiek môžu vznikať problémy s OBA (žltnutie podložky) a pri prítomnosti titanovej bieloby môže nastať fotokatalický efekt (krehnutie, praskanie a odlupovanie laminacie). Trvalým problémom je dlhodobé vystavenie na svetle.
Identifikácia fotografických techník „Pravých fotografií“
Blanka Hnulíková, Národný archív Praha – vo svojom príspevku obšírne prebrala jednotlivé techniky (Slaný papier, Kyanotypia, Platinotypia, Albumin, Uhľotlač, Autochrom, CibaChrom, Polaroid a iné). Snažila sa v svojej prezentácii, čo najviac priblížiť a vysvetliť postup identifikácie v postupných krokoch:
• Vizuálna kontrola
• Mikroskopické pozorovanie
• Sledovanie povrchu a charakteristické prvky poškodenia
Na jednotlivých origináloch rôzneho technického prevedenia poukázala na typické zmeny a charakteristiky, či už poškodenia, farebnej zmeny resp. typického zafarbenia pre konkrétnu techniku. V projekcii cez mikroskop prítomní mohli vidieť typické vlákna papiera, absenciu emulznej vrstvy, farebný raster, zrno materiálu a ďalšie charakteristické znaky a prvky potrebné pre identifikáciu pravostí originálu „Pravých fotografií“. V závere svojej prezentácie vyzvala Blanka Hnulíková prítomných vedeckých odborníkov o pomoc pri riešení technických problémov, ktoré sa začínajú vynárať paradoxne na exemplároch, ktoré boli už vyprodukované na novodobých digitálnych zariadeniach.
Konštatovanie:
Druhý workshop komunity PhotoChemPoint z reakcií prítomných dopadol veľmi priaznivo a verím, že si zúčastnení odniesli veľa prospešných informácií a tipov, ktoré môžu následne využiť vo svojej praxi. Na záver chcem poďakovať organizátorom a zvlášť doc. Ing. Michalovi Veselému, CSc., FCH VUT v Brne za pozvanie na podujatie, ktoré aj mne osobne doplnilo informácie o historickej fotografii.
Pripravil: Fero Martančík
Foto: autor / ilustračné fotografie – internet
Zdroj informácií: FCH VUT Brno
