Dnešné pomenovanie “papier” pochádza od slova “papyrus“.
Dnešné pomenovanie „papier“ pochádza od slova „papyrus„. Svoje korene má v starovekom Egypte, kde bol prvý papyrus vyrobený už v roku 2500 pred naším letopočtom. Zdrojom bola 4-5 m vysoká trstinová rastlina Cyperus papyrus, ktorá rástla na močaristých územiach Egypta, Sýrie a Babylonie. V starovekom Egypte mala veľké uplatnenie. Okrem papyrusu sa z nej vyrábali rohože a sandále, suché steblá sa používali ako palivo a popol ako liek. Papyrus sa vyrábal tak, že sa steblá zbavili kôry a lyka, snehobiela dreň sa porezala na tenké prúžky, ktoré sa ukladali vo vrstve na tvrdú podložku tesne vedľa seba tak, aby sa celkom neprekrývali. Na ne sa potom priečne ukladala druhá vrstva. Vrstvy boli potom niekoľko dní máčané vo vode, lisované, neskoršie tlčené a hladené. Jednotlivé prúžky papyrusu sa k sebe potom zlepili pomocou vlastnej rastlinnej šťavy, ktorá vznikala počas lisovania. V záverečnej fáze sa papyrus sušil a vyhladzoval. Takto vyrobený papyrus mal bielu farbu, ktorá zožltla alebo zhnedla až priebehu niekoľkých tisícročí. Pri písaní záznamu alebo správy, sa jednotlivé papyrusové listy spravidla spojovali dohromady, a tak sa vytvárali dlhé zvitky. Niektoré dosahovali aj niekoľko desiatok metrov. Papyrus sa nedal skladať, a preto sa stáčal do zvitkov. Pred vlhkosťou sa chránil tak, že sa balil do plátna natretého smolou. Na papyrus sa písalo iba z jednej strany perom zo stonky suchej rastliny (Juncus maritimus), ktorú pisár na konci rozžul na malý štvorček. Od 3. storočia pred n.l. sa začalo používať pero zo stebiel šachoriny. Pre písanie sa používala čierna farba z olejových sadzí a arabskej gumy. Písalo sa na ňom prakticky až do konca tretieho storočia nášho letopočtu.
Pergamen
„Pergamen“ je jedným z najstarších materiálov, aké človek vo svojej histórii používal. Ľudia mali od nepamäti prístup k živočíchom a tento zdroj, či už obživy alebo materiálu, sa snažili kompletne využiť. Kože živočíchov používali na výrobu odevov, nástrojov i zbraní. Inou formou upravenej živočíšnej kože bol pergamen, ktorý sa stal nástrojom šírenia kultúry a informácií v Európe a Ázii. Prvá zmienka o písaní na povrch kože sa objavuje v egyptskom texte zo 4. dynastie (2700 pred n. l.) O písaní na kožu ako bežnom jave vo vtedajšej kultúre sa zmieňuje v 5. storočí pred n. l. aj Herodotos. Pergamen je vlastne vyčistená oslia, kozia alebo ovčia koža, špeciálne spracovaná, postupne vybrúsená a vyleštená na tenkú blanu (membrana). Vznik pergamenu sa všeobecne považuje za dôsledok rivality medzi Egyptom a Pergamom. Názov dostal podľa gréckeho antického mesta Pergamon na území starovekej Mýssie (terajší názov mesta je Bergama v Turecku.) Mesto Pergamon bolo známe vďaka svojej veľkej knižnici. Výroba pergamenu tam bola dotiahnutá k dokonalosti okolo roku 190 pr. n. l. Vtedajší kráľ potreboval vhodný materiál, na ktorý by sa dalo písať, pretože chcel vybudovať knižnicu, ktorá by bola dôstojným konkurentom preslávenej knižnice v Alexandrii.
Pergamen, ako médium na písanie, sa používal na Blízkom východe hlavne v Perzii v šiestom až piatom storočí pr. n. l. Odtiaľ sa rozšíril do antického Ríma a od štvrtého storočia n. l. aj do ďalších zemí Európy. Na pergamen sa písalo šikmo zrezanými stonkami z trstiny. V ranom stredoveku pergamen vyrábali mnísi v kláštoroch, až neskoršie remeselníci, ktorí si zakladali cechy pergameníkov. Kvalitou sa pergamen rozlišoval na juhoeurópsky (taliansky), ktorý bol veľmi kvalitne opracovaný ale len po jednej strane, a pergamen stredoeurópsky, ktorý bol opracovaný po oboch stranách. Pergamen sa na našom území používal až do konca 18. storočia, ale jeho výroba úplne nezanikla. Vyrába sa ojedinelo aj dnes a používa sa na zhotovenie vzácnejších písomných dokumentov a na opravu archívnych materiálov písaných na pergamene.
Ručná výroba papiera má už skoro dvetisícročnú históriu. Prebiehala postupne, a preto sa papier využíval s pergamenom, kým nadobudol jednoznačné uplatnenie. Prví ho začali vyrábať v Číne v roku 105 n. l. Vtedy sa pri jeho výrobe používala kôra moruše a niektoré vlákna iných rastlín. Z Číny sa jeho výroba rozšírila po celej Ázii a cez Arábiu do oblasti Stredozemného mora. V 9. storočí už poznali tajomstvo a jeho výrobu v Grécku a Taliansku. V 12. storočí sa začala jeho výroba v Španielsku, Francúzsku a Taliansku. Odtiaľ sa začal vyvážať do celej Európy, a tak sa dostal aj do Uhorska a na územie Slovenska. Prvá papiereň v Čechách vznikla pravdepodobne už v roku 1370 v Aši pri Chebe a v 15. storočí v Zbraslavi pri Prahe. Do 16. storočia spadajú aj začiatky prvých prevádzok ručnej výroby papiera na Slovensku, ktorá nekryla jeho narastajúcu spotrebu. Papier sa musel dovážať zo zahraničia. Najstaršia prvá papierová listina napísaná na Slovensku je list kardinála Genteliho z roku 1309 alebo 1310. List bol napísaný v Bratislave sedmohradskému biskupovi Benediktovi. V roku 1453 Johann Gutenberg vynašiel technológiu kníhtlače a zostrojil prvý tlačiarenský stroj. Tento vynález bol ďalším a veľmi významným krokom aj pre výrobu papiera. Knihy sa začali šíriť v masovom meradle, a tým sa zvýšil dopyt po papieri. Na Slovensku sa začali objavovať prvé remeselné dielne pre ručnú výrobu papiera začiatkom druhej polovice 16. storočia. Na území Slovenska vznikla prvá papiereň ešte pred rokom 1530 v Levoči. Neskôr vznikli ďalšie papierne v Liptovskom Michale, Kremnici, Sabinove, Vyšných Ružbachoch, Košiciach a Pezinku. Úžasný vzostup výroby papiera nastal v 16. a 17. storočí (reformácia, kníhtlač).
Obrat vo výrobe nastal zostrojením a zavedením do výroby papierenského stroja (v roku 1799 Francúzom Luis Robertom) a objavom celulózy Saxon Keller (1843), kde základom bolo drevo a chemickej celulózy (prvý patent v roku 1854, Melier Watt.) V tomto období (v roku 1841) sa začína aj strojová výroba papiera na Slovensku keď bol do výroby zavedený prvý papierenský stroj v Harmaneckej papierni. História papierenského priemyslu 19. a 20. storočia sa niesla hlavne nahradením ručnej práce strojmi, rozšírením šírky sita, rastom pracovnej rýchlosti a zdokonaľovaním technologických postupov. Výsledkom je špecializácia na nové typy papiera, kvalitu a vysokú rýchlosť. Neposledne sa zvýšila ochrana ovzdušia a výrazne sa znížil nepriaznivý vplyv na ekológiu. Výroba papiera je dnes remeslo, ktoré spája ľudské schopnosti a technickú inováciu. V súčasnosti je Slovensko významným európskym producentom papiera a v Ružomberku stojí jeden z najväčších a najmodernejších celulózo-papierenských závodov v Európe.
Spracoval z dostupných archívnych materiálov
František Martančík
