„Victor Hugo označil vynález kníhtlače za jednu z najväčších udalosti dejín a tiež za matku všetkých revolúcii“.
Kniha, ktorá prevádza moderného človeka ako neodmysliteľná súčasť jeho života, nebola v minulých dobách takou samozrejmosťou ako je dnes. Pisárovi v stredovekej kláštornej pisárni trvalo zhruba dva a pol roka, než opísal bibliu. V tomto období sa používali pre písanie brkové perá. Na našom území sa najčastejšie používali husie alebo labutie. V stredoveku sa písalo špeciálnou farbou (atramentom), využívala sa najmä červená, strieborná a zlatá, ale tiež modrá, zelená, aj žltá či fialová. Červenou farbou sa písali hlavne nadpisy a iniciály. Aj poniektorí cisári sa radi podpisovali červenou farbou, najmä byzantskí. Chceli tak zdôrazniť svoju veľkosť, pretože červená farba slúžila na zvýraznenie textu. Zlatou alebo striebornou farbou sú napísané mnohé cenné rukopisy. Ako médium pre písanie slúžil pergamen a potom v pozdnom stredoveku papier. Text biblie, ktorý mal asi 1200 strán, bol napísaný do odstavcov a stĺpcov a následne ho vyzdobili iluminátori. Vďaka kníhtlači sa v rovnakom časovom úseku dva a pol roka vyrobilo 180 biblií, v ďalších tlačiarňach o niečo neskôr dosahovali náklady aj niekoľko tisíc výtlačkov.
Prečo vznikla kníhtlač?
Potreba rýchlejšieho spôsobu rozmnožovania sa vyskytla v Európe pri predmetoch v tej dobe najžiadanejších, a to hracích kariet a obrázkov svätých. Knihy v tom čase boli veľmi vzácne. Kláštorní krasopisci, iluminátori, ktorí zdobili a dokonca aj vyzlacovali iniciály, robili z kníh malé, ale tým skvelejšie a obdivuhodnejšie umelecká dielka. Nebolo vtedy zvláštnosťou, ak kniha mala hodnotu celého majetku alebo pekného domu. Dlhú dobu bol takýto stav možný, pretože znalosť čítania a písania sa obmedzovala len na veľmi úzky okruh vzdelancov, tvoriacich úplne uzavretú spoločnosť. Neveľký počet opisov prístupný v kláštorných študovňách alebo knižniciach postačil len tak dlho, dokiaľ postupne nezačala nastupovať renesancia. Boli písané nové spisy o lekárstve, matematike a hvezdárstve. Prebudili sa prírodné a humanitné vedy. Rozvíjal sa obchod, technika, baníctvo. Bola oživená svetská literatúra. Renesancia vytvorila ideál „homo universale“, človeka všestranného, znalého niekoľkých jazykov, základy vtedajšej vedy, básnictva, schopného hrať na niekoľkých hudobných nástrojov, dobrého šermiara a obchodníka. Umenie a vedy sa vymanili z vplyvu cirkvi. Boli znovuobjavené antické pamiatky a umenie oslavuje človeka. Nastala prvá „informačná explózia“, ktorá hľadala vhodný prostriedok rozšírenia správ, ktorý by bol rýchlejší než perá pisárov. Môžeme povedať, že tento prostriedok bol priamo vyvolaný spoločenskou potrebou. A tak bol nájdený. Bohužiaľ nemôžeme ukázať prstom na jedného jediného. Pôvodcov tlače je veľa. Jeden je však najvýznamnejší – Johannes Gutenberg.
Techniky predchodcov kníhtlače
Za predstupne kníhtlače (všetky majú jedno spoločné – jedná sa o reliéfnu tlač z výšky) sa pokladajú niektoré nápisy na hlinených doštičkách, pochádzajúce z doby 2. – 3. tisícročia pred naším letopočtom. Boli vytvorené tvrdými razidlami a boli objavené hlavne v sumerskej, babylonskej a krétskej oblasti. Patrí k nim aj Disk z Faistu (Phaistos disc). Bol vyrobený medzi rokmi 1700 – 1600 pred naším letopočtom. Jedná sa o hlinený kotúč so štyridsaťpäť znakmi, ktoré sa stáčajú do špirály a sú vyrobené jednotlivými razidlami. Disk bol nájdený talianskymi archeológmi v roku 1908 na Kréte v paláci Faistu. Za ďalšieho predchodcu sa považuje nápis z roku 1119. Jedná sa o text vytlačený razidlami jednotlivých znakov písma. Bol vytlačený do hlinenej dosky literami z tvrdého dreva. Nápis bol urobený pri zasvätení kostola sv. Juraja benediktínskeho kláštora Pfüfening pri meste Rezno (Resensburg – Nemecko). Najviac inšpirujúcim boli zrejme nápisy urobené pomocou razidiel na väzbách označujúce obsah knihy. Najstarším dokladom tohto spôsobu – keď sa texty razili do kože, ktorá tvorila väzbu – je nápis na gotickej väzbe norimberského dominikána Conrada Forstera z Ansbachu z rokov 1436 – 1442.
Najstarším zachovaným „dreveným štočkom“ je, tzv. Le Bois Protat. Pochádza z rokov 1370 – 1380 a bol nájdený v roku 1898 vo Francúzku, je 60 cm vysoký a 23 cm široký. Potom bol už len krok k obtláčaniu vyrezaných alebo vyrytých štočkov z dreva na textil, papyrus alebo papier. Tak vznikali (drevorezbové) tlače na jednom liste. Boli určené k výzdobe prostých obydlí a zachovali sa len pokiaľ boli vlepené do kódexov. Niekedy boli dodatočne kolorované. Tematický sa dotýkali zväčša biblie a legiend. Najstaršie drevorezby tohto typu sú Bruselská Madona z roku 1418 a sv. Krištof z roku 1423.
Tzv. blokové knihy vznikali spojovaním jednotlivých strán týchto tlačí z drevených matríc (štočkov). Sú považované za vzácnejšie než tlače len jedného listu. Po prvýkrát vznikli v Holandsku, ale rozšírili sa aj v Nemecku. Najväčšiu časť zachovaných blokových kníh (je ich asi 100) má náboženský charakter. Rozkvet nastal v rokoch 1460 – 1480. Z obdobia rokov 1450 – 1460 pochádza významná bloková kniha, tzv. Biblia chudobných (Biblia pauperum). Na štyridsiatich listoch obsahuje výjavy zo Starého a Nového zákona. Biblia bola vydaná v nemeckej, francúzskej a holandskej verzii.
Johannes Gutenberg
Za vynálezcu kníhtlače je považovaný Johannes Gutenberg, vlastným menom Johannes Gensfleisch. Narodil sa okolo roku 1397 (niekedy sa uvádza až rok 1400) v Porýní, zrejme v meste Eltville am Rhein (Eltville nad Rýnom), na dvore nazývanom „Hof zum Gutenberg“ – odtiaľ pochádza meno, ktoré prijal. Pretože ani miesto, ani dátum nie sú presne doložené, prisudzuje sa mu rok 1400 a mesto Mohuč (Mainz – Nemecko), ktoré v jeho dobe Porýniu bolo vojvodstvom. V dobe vrcholu stredoveku bolo mesto Mohuč označované za „metropolu miest“ a „diadémom ríše“. Jeho rodičia aj prarodičia patrili k mohučskému patriarchátu. Po smrti svojho otca sa asi roku 1420 vysťahoval zo svojim strýkom do Francúzka. Po návrate odišiel kvôli sporom medzi cechmi a patriarchátom z Mohuča do neďalekého Štrasburgu. Ako vyučený zlatník bol prijatý do zlatníckeho cechu. Práve vo Štrasburgu sa od roku 1438 zaoberal prvými pokusy s kníhtlačou. A tie viedli k vydaniu Sibylinho proroctva o poslednom súde, najneskoršie v roku 1444. (Na svoju prvú dielňu si musel vypožičať 150 guldenov od Arnodla Gelthuse.) „Prvotlač“ bola neveľkého rozsahu – mala asi len 28 strán (zachovala sa z nej len malá časť), a bola vytlačená pôvodným Gutenbergovým typom písma, na ktorom sú viditeľné nepresností a nedokonalosti (riadky sú neurovnané, medzery medzi písmenami veľmi nepravidelné.) Rovnakými typmi písma boli tlačené aj niektoré učebnice latinčiny pomenované Donatus, z ktorých sa zachovali tiež len zlomky. Všetky jeho tlače z rokov 1445-1448, ku ktorým okrem Donatus, patrili aj kalendáre a odpustkové listy, boli menšej formy, nevyžadovali ani dlhý čas na výrobu ani vysoké finančné náklady.
Gutenberg svoj vynález dôsledne tajil. Pokiaľ niekoho svojmu umeniu učil, musel sa mu jeho žiak zaviazať prísnym mlčaním – preto sa kníhtlači hovorilo tajné, čierne umenie. On sám žiadnu zo svojich tlači nepodpísal. O jeho vynáleze sa dozvedáme až zo súdnych procesov (proces s Andreasom Dritzehnom), a z typologických rozborov najstarších tlači. K utajovaniu vynálezu mal najpravdepodobnejšie dva motívy: obava z inkvizície (eventuálne pred udaním profesionálnymi pisármi) a ochrana pred možnou konkurenciou.
Asi v roku 1448 sa Gutenberg vrátil do Mohuča. Svoj vynález naďalej zdokonaľoval a pripravoval sa na vydanie latinskej biblie, svojho najvýznamnejšieho diela. Chýbal mu však základný kapitál pre zriadenie a vybavenie dielne a k nákupu surovín. Ako obchodný partner sa mu ponúkol bohatý mohučský mešťan Johannes Fust. Ten mu na dvakrát požičal po osemsto zlatých na realizovanie diela. Keď Gutenberg prácu na svojom veľkolepom diele dokončil, vzniesol proti nemu Johannes Fust nárok na vrátenie celej dlžnej sumy, ktorá spolu s úrokmi (za viac než 3 roky) vzrástla na 2026 zlatých. Výsledok sporu pre Gutenberga bol tragický. Stratil zariadenú dielňu aj práve dokončené a vytlačené dielo.
Dvojdielna Gutenbergova 42-riadková biblia je majstrovské dielo, čí už typom písma, tak aj typografickou úpravou a pedantnosťou vlastnej tlače. Jedná sa o dvojstĺpcové riešenie strán s domaľovávanými iniciálami a miniatúrami na širokých okrajoch niektorých strán. Rubrikátor vyznačil červenou farbou začiatky viet a prvé riadky kapitol. Celkový rozsah je 1282 strán. Vytlačených bolo pravdepodobne 150 exemplárov na papier a 35 na pergamene. Zachovalo sa 47 výtlačkov tejto biblie (z toho 12 na pergamene).
V pôvodnej dielni (v Gutenbergovom dvore) pokračoval pravdepodobne Gutenberg so svojimi pomocníkmi. Jeden z jeho pomocníkov, Peter Schöfferner, si tesne pred rokom 1457 založil vlastnú tlačiareň. Za Gutenbergovu prácu sa pokladá niekoľko ďalších tlačovín: 31-riadkový odpustkový list pre Cyprus (1454/55), tzv. Turecký kalendár na rok 1455, bula pápeža Kalixta III. (1455/58) a bula proti Turkom v latinčine a nemčine (1456). V roku 1460 vydal latinsko-nemecký slovník Catholicon. Bol to výkladový slovník zostavený v roku 1268 Johannesom Balbusom pre správne pochopenie biblie. Bol to pomerne rozsiahly text, a bolo pre neho vytvorené písmo menších rozmerov. Náklad bol na vtedajšie pomery vysoký a vytlačilo sa asi 300 exemplárov. V rokoch 1457 až 1458, sa v meste Bamberg sa tlačila trojzväzková 36-riadková biblia síce Gutenbergovým písmom, ale bez jeho priamej účasti, a bolo vydaných len 13 exemplárov.
Po vyhorení mesta, sa pravdepodobne stiahol do porýnskeho mestečka Eltvill, kde mala jeho rodina usadlosť. Neskoršie tam vznikla ďalšia tlačiareň, nad ktorou mal Gutenberg pravdepodobne dohľad. (V miestnom arcibiskupskom kostole v Eltville je pri vchode erb Gutenbergovej rodiny. Jeho motívom je pútnik so žobráckou palicou. Doteraz sa vedú spory o to, čo námet vyjadruje.) Koncom roku 1462 alebo začiatkom 1463 sa vrátil Gutenberg do Mohuča a pracoval vo svojej tlačiarni podľa všetkého až do doby keď oslepol. Gutenbergova staroba a existenčné starosti boli do určitej miery vyriešené v roku 1465, keď ho mohučský kurfirst (knieža) prijal za svojho doživotného dvorana. Dostal doživotný prídel šiat a potravín (dvorné obleky, 2180 litrov pálenky a 2000 litrov vína.) Táto verejne prejavená pocta svedčí o tom, že význam Gutenbergovho diela si uvedomovali už jeho súčasníci. Tri roky po dosiahnutí tejto pocty, 3. februára 1468, Gutenberg v Mohuči umiera.
O prvenstvo vynálezu tlače z jednotlivých písmen (litier) sa v Európe hlásilo niekoľko uchádzačov. Holanďania tvrdili, že kníhtlač vynašiel ich krajan Coster a to ešte pred Gutenbergom. Taliani zase prehlasovali, že to bol taliansky básnik a lekár Castaldi v roku 1456. Francúzi zase pokladali za vynálezcu kníhtlače pražského rodáka Waldvogela, ktorý tlačil v rokoch 1444 – 1446 vo francúzskom meste Avignon. V Čechách bol Gutenberg omylom považovaný za kutnohorského rodáka (Kutná Hora – Kuttenberg).
Z češtiny preložil a upravil: Fero Martančík
Bibliografia
Základná literatúra:
P. Kneidl – Z historie evropské knihy: po stopách knih, knihtisku a knihoven.
G. Jean – Písmo: paměť lidstva.
L. Souček – Co zavinil Gutenberg: o písmu a o tisku.
J. Šalda – Od rukopisu ke knize a časopisu.
F. Horák – Dějiny písma, knihy a knihtisku.
A. Chvála – Kniha o knize.
J. Špetko – Dejiny písma a knihy.
J. Cejpek – Dějiny knihovnictví: stručný přehled.
J. Liptáková / FF UK – Praha
