Pod názvom Oslava maľby je v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy (GMB) výstava z uzavretej tvorby slovenského umelca Rudolfa Filu. Podľa riaditeľa GMB Ivana Jančára je to najväčšia autorská prezentácia najcharakteristickejšej tvorby Rudolfa Filu. Prierez jeho všetkých období so širokým tvorivým záberom. Výstava potrvá až do 5. júna.
Rudolf Fila
„Fila je zásadným solitérom slovenskej výtvarnej scény. Nepatril do nejakej skupiny, v ktorej by sa presadzoval a prezentoval tvorbu ako napríklad Galandovci, ale si hľadal vlastnú cestu od abstraktných diel cez informel až po jeho známe telovky. Bol nesmierne vzdelaný a ako pedagóg výrazne formoval generácie našich výtvarníkov,“ pri otvorení výstavy konštatoval Jančár.
Zo 125 obrazov medzi najstaršie patria Žatva, Večerné stretnutie, Sviatok, Oféliine zrkadlo, Námesačné stromy, Metamorfóza či Mama. Vo výbere sú diela z cyklov Obraz na mieru a Leporelo, triptychy Autoportrét, O slasti, Oidipus, Tri vlny. Diptychy Nedokončená, Konvergencia, Danae, Glosa ku Goyovi, Deň a Noc, Kabuki, Tenista – Davisov pohár K+K, Dialóg o behu a ďalšie.
„Fila ovplyvnil slovenské výtvarné umenie ako nikto pred ním. Neuveriteľných 30 rokov pôsobil na ŠUP-ke. Jeho abstraktné obrazy boli konfliktom socialistického realizmu. Keby nežil v tom režime, bol by oveľa úspešnejší v zahraničí. Mal ponuku vystavovať vo Švajčiarsku, ale mu to nebolo umožnené.“ prezradil spoluautor výstavy Jan Kukal, ktorý sa s maliarom poznal od konca 60. rokov a je dôsledný znalec Filovho diela.
Príprava výstavy sa začala v roku 2013 a maliar sa osobne na výbere obrazov podieľal. Sám Fila sa bohužiaľ ale vernisáže „Oslavy maľby“ už nedožil. Diela na výstave sú z obdobia rokov 1959 až 2014. Poskytlo ich päť slovenských galérií a 24 súkromných zberateľov.
Rudolf Fila
Rudolf Fila sa narodil v českom meste Příbram (1932). Po absolvovaní Školy umeleckého priemyslu v Brne študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave (1952–1958). V tomto meste ostal bývať a v roku 1959 bol zamestnaný v Ústredí umeleckých remesiel, potom učil na Strednej umeleckopriemyselnej škole (1960-1990). Je spätý s druhým začiatkom VŠVU, teda so zmenou školy po nežnorevolučnom roku 1989, kde viedol ateliér voľnej maľby (1990-1992). Po odchode do dôchodku pokračoval ako umelec v slobodnom povolaní.
„Slovenské výtvarné umenie ovplyvnil ako nikto pred ním.“ (Aj) takto význam maliara a pedagóga Rudolfa Filu hodnotí Jan Kukal, zberateľ a spoluautor výstavy Oslava maľby Galérie mesta Bratislava. A je to výrok, pod ktorý by sa ochotne podpísali takmer všetky osobnosti výtvarnej scény. Rudolf Fila bol totiž jedným z mála našich maliarov, ktorí sa stihli stať legendou ešte za života a presadiť sa aj v zahraničí.
Prierez jeho celoživotnou tvorbou na pôde Pálfyho paláca návštevníkovi pomerne dobre objasní prečo.
Návštevník si toto tvrdenie môže overiť pomerne ľahko: 125 diel na výstave Oslava maľby je totiž zoradených chronologicky – od roku 1959 až do roku 2014. Ide o pomerne jedinečnú možnosť vidieť Filovo dielo takto pohromade. Naposledy sa mu prierezová výstava venovala v roku 1993.
A ide o výnimočný zážitok. Fila bol totiž solitér nepodobný nikomu inému. Jeho originalita sa prejavovala viacerými spôsobmi: k najslávnejším patria „telovky“, teda kolekcia výrezov ženského tela, či legendárne interpretácie klasických diel: v oboch prípadoch ide o realistické maľby doplnené o jeho typické, ničomu nepodobné maliarske zásahy.
Mimochodom, druhý spomínaný – a svetovo významný – rozmer jeho tvorby sa zrodil aj vďaka jeho manželke Dorote, reštaurátorke, ktorá sa po odchode na dôchodok venovala tvorbe verných kópií starých majstrov.
Túto výstavu dopĺňa vyše 200-stranová publikácia s názvom Rudolf Fila. Okrem množstva reprodukcií diel a biografických údajov obsahuje analytické texty od Petra Michaloviča a Ľudovíta Hološku.
Filova originalita však tkvela aj v jeho prístupe k abstrakcii. Ako vo svojich komentároch píšu Peter Michalovič a Ľudovít Hološka, farby a línie u neho prezentujú samy seba. „Takýto obraz nereprezentuje známe objekty sveta tam vonku, ale zviditeľňuje farbu. Úsilie maliara nesmeruje od farby k tomu, čo je mimo nej, ale smeruje dovnútra farby, uvoľňuje z nej energiu a tá v konečnom dôsledku umožňuje zviditeľniť štruktúru, textúru a faktúru matérie ako takej.“
Rudolf Fila: Fila Rudolf biografia
Pripravil: František Martančík
