Prežije papier, tlačené slovo a celý polygrafický priemysel súčasný raketový nárast digitalizácie? Na to sa usilovali odpovedať a zároveň hľadať cesty riešenia účastníci odbornej konferencie PrintProgress 2012, ktorá sa uskutočnila 28. júna v Trnave.
Akú budúcnosť má papier a polygrafický priemysel?
Konferencia bola určená ľuďom z polygrafie a súviasiacich odvetví. Bola zároveň prvou svojho druhu na Slovensku a zorganizovať sa ju podujali vydavateľstvá Ecopress (Hospodárske Noviny) a Veldan (PrintProgress, ProgressLetter). Exkluzívnym partnerom konferencie bola spoločnosť Konica Minolta.
Zatiaľ čo svetu trvalo od objavu fotografie v roku 1728 po jej praktické využívanie 112 rokov, parná lokomotíva čakala 85 rokov, telefón 56 rokov, rádio 35 rokov atď., pevné pamäte čakali od svojho objavu v roku 1980 po ich využitie už iba dva roky. Aký čas zostáva dnes printom. Majú šancu na trhu?
Súčasť priemyslu
Odvetvie výroby celulózy, papiera a tlače sa na zamestnanosti v priemyselnej výrobe podieľa necelými tromi percentami. Napriek tomu, že medziročne došlo celkovo v slovenskom priemysle k nárastu zamestnanosti o 4,4 percenta, odvetvie výroby celulózy, papiera a tlače zaznamenalo medziročný šesťpercentný pokles zamestnanosti.
Pri pohľade na tržby priemyselná výroba vzrástla medziročne takmer o 14 percent, uvedené odvetvie stagnovalo a nezaznamenalo žiaden nárast ani pokles. Predaj do zahraničia bol pre toto odvetvie zaujímavší a medziročne takmer kopíroval tento predaj tržby z predaja do zahraničia priemyselnej výroby. Tá dosiahla 14-percentný nárast tržieb, odvetvie výroby celulózy, papiera a tlače 13,4- percentný.
Súčasnosť a prognóza
V 27 členských štátoch Európskej únie je dnes 120-tisíc tlačiarní, v ktorých pracuje 730-tisíc zamestnancov produkujúcich obrat 90 miliárd eur.
Absolútnym vrcholom spotreby tlačových papierov na Slovensku bol rok 2008, keď sa potlačilo viac ako 210-tisíc ton, uviedol prezident Zväzu polygrafie na Slovensku Peter Blubla.
Na nie veľmi optimistickú budúcnosť tlačeného slova poukázal riaditeľ United Consultants Marian Timoracký, ktorý sa venoval problematike reklamného trhu a jeho dopadu na polygrafický priemysel. Podľa neho 86 percent ľudí denne sleduje televíziu, 48 percent používa internet a 36 percent uvádza, že denne číta vytlačené periodiká. Na Slovensku podobne ako vo Fínsku je zatiaľ najväčšia dôvera ľudí v tlačené médiá.
Zároveň však Timoracký poukázal na pravdepodobný trend poklesu záujmu o printy. Vychádzal z amerického prieskumu, ktorý mapoval záujem mladých ľudí o časopisy a denníky. Za desať rokov záujem tejto skupiny o časopisy klesol z 55 na 35 percent a o denníky zo 42 na 23 percent.
Napriek tomu podľa manažéra pre východnú Európu firmy Böttcher Petra Špiesza polygrafický priemysel má najmä vo východnej Európe stále rastúcu tendenciu. Za perspektívne smerovanie tohto odboru označil obalovú techniku, na ktorú sa vo svojich inováciách zamerala aj ich spoločnosť. Ako uviedol, nikto nie je schopný svetový trend v polygrafickom priemysle zastaviť. Čo však môžeme urobiť, je prispôsobiť sa tomuto trendu.
Tlačiari
Kam smeruje tlačiarenské odvetvie, na to hľadal odpoveď Ing. Peter Lauko zo spoločnosti Konica Minolta.
Z celosvetového pohľadu sa podľa jeho slov predpokladá, že počet firiem z oblasti ofsetu, flexotlače a hĺbkotlače klesne z 1,6 milióna v roku 1995 na 670-tisíc v roku 2015. Zatiaľ čo veľké zákazky pre tieto firmy s požiadavkami tlačenia 10-tisíc a viac strán sa z roka na rok zmenšujú (predstavovali 22 percent v roku 2000 a už iba necelých 15 percent v roku 2011), malé zákazky do 1 500 vytlačených strán sa zvyšujú (27,2 percenta v roku 2000 a 32,1 percenta v roku 2011).
V odpovedi na otázku, do akej miery nahradí digitálna tlač ofset, sa viacerí účastníci v podstate zhodli a konštatovali, že pokiaľ budú veľké a objemné zákazky, tak ofset bude ešte veľmi dlho nenahraditeľný. Napriek tomu oba spôsoby tlače môžu veľmi úzko spolupracovať a kooperovať. „Na veľké zákazky je vhodný ofset, na stredné digitál, alebo aj ofset a na malé zákazky sú vhodné digitálne technológie,“ povedal Martin Bělík zo spoločnosti DataLine Technology.
Výroba
„Papier je veľmi silná komodita a rozhodne prežije,“ zdôrazňoval obchodný a marketingový riaditeľ spoločnosti Mondi SCP Ružomberok Ľubomír Hruška, ktorý postavil svoje vystúpenie na jednoznačnej obhajobe papiera i s poukázaním na jeho pozitívne ekologické aspekty. Napríklad, že čítaním časopisu v tlačenej podobe sa vyprodukuje o 20 percent menej CO2, ako jeho čítaním v elektronickej podobe. Ročne sa v Európe podľa jeho slov spotrebuje 7 miliónov ton nenatieraného a 6 miliónov ton natieraného papiera. Čiernobiela tlač zostáva najsilnejším segmentom a spolu s narastajúcim objemom farebnej tlače sa ročne vytlačí približne 400 miliárd A4 formátu papiera.
Podobne na obhajobu papiera a proti nástupu plastov sa postavil generálny riaditeľ Duropack Turpack Patrik Schwab. Obhajoval hlavne výrobu recyklovaného papiera, ktorý je nosným programom ich spoločnosti.
Informačné systémy
Za kľúčové pre budúcnosť tlačiarní označil obchodný riaditeľ Cicero Stapro Croup Michal Kourek informačné systémy. Nielenže zefektívnenia a sprehľadnia výrobu, avšak prinesú aj úsporu pracovníkov a môžu prispieť aj k zvýšeniu obratu.
Päťdesiatmiliónový projekt, ktorý sa rozbieha v tomto roku a ukončený má byť v júni 2015, má za cieľ v Slovenskej národnej knižnici v Martine vytvoriť digitálnu knižnicu a digitálny archív. Cieľom podľa riaditeľa sekcie pre digitalizáciu v tejto knižnici Jozefa Dziváka je digitalizácia 1,4 milióna kníh, novín, časopisov, zborníkov a digitalizácia rovnakého množstva archívnych dokumentov. Z týchto 2,8 milióna digitálnych objektoch zhrúba 30 percent má byť sprístupnených verejnosti. Knihy v tlačenej verzii podľa Dziváka zaznamenali 50-percentný ústup v prospech digitálnych kníh. „Potrebujeme knihy nielen digitalizovať, avšak zachovať ich aj v ich fyzickej podobe,“ poznamenal Dzivák. Vedecká literatúra už prakticky nevychádza v papierovej forme, dodal.
Okrem uvedených príspevkov na konferencii odzneli aj ďalšie príspevky od: zástupcov Jaroslava Novotného a Vladimíra Tanistráka z Ministerstva hospodárstva SR, Ivana Topoľského – riaditeľa spoločnosti Heidelberg Slovensko, s.r.o., Tibora Nagyho – obchodného poradcu KBA CEE pre SR, Hyneka Grebeňa – riaditeľa predaja a servisu zo spoločnosti KBA CEE, Jána Muščíka – obchodného riaditeľa spoločnosti M&P, s.r.o. Žilina, Natálie Bugyi Vicsápiovej – majiteľky tlačiarne NAVIGRAF a Róberta Slováka – riaditeľa rekl. agentúry Respect APP a prezidenta ART Directors Club.
obr. zľava: Pavel Vítek, Jaroslav Novotný, Vladimír Tanistrák, Marian Timoracký, Peter Špiesz
obr. zľava: Pavel Vítek, Natália Bugyi Vicsápiová, Peter Lauko, Ján Muščík, Ivan Topoľský
obr. zľava: Pavel Vítek, Patrick Schwab, Tibor Nagy, Martin Bělík, Ľubomír Hruška
obr. zľava: zástupca HN eccopress – Jajcay, Pavel Vítek, Jozef Dzivák, Michal Kourek, Hynek Grebeň, Róbert Slovák
Zdroj: Hospodárske Noviny / autor: Marta Ružičková
Foto: Vlado Benko
