Nad perspektívami digitálnej tlače sa s väčším či menším úspechom neustále zamýšľa rad popredných odborníkov po celom svete. Nezriedka vytvárajú kompiláty ktoré opisujú jeden od druhého. Len niektoré sú založené na vlastných prieskumoch trhu a odborných štúdiách budúceho technologického vývoja v odbore. K takýmto určite patria aj správy, ktoré zostavuje organizácia „Pira International“.
Jedným z najnovších materiálov, čo bol vytvorený „organizáciou Pira International“, patrí aj „Štúdia o budúcnosti digitálnej tlači do roku 2021„. Metodikou a využitím časových radov síce nadväzuje na podobné štúdie, ktoré Pira spracovala v minulých rokoch, novinkou však je, že sa pozerá až za horizont roku 2020. Súbor strategických prognóz o vývoji trhu a technológií do roku 2016, a v niektorých prípadoch až do roku 2021, zostavil tento rok tím pod vedením Dr. Seana Smytha. V tomto článku je recenzia tejto obsiahlej správy s výberom niektorých údajov a prognóz. K citovanej štúdii, ktorá veľmi dôkladne a do hĺbky mapuje tendencie tržného a technologického rozvoja digitálnej tlače, sa budeme vracať aj v ďalších článkoch a úvahách.
„Štúdia Pira„ o budúcnosti digitálnej tlače sa zaoberá krátkodobými aj dlhodobými prognózami. Krátkodobým horizontom sa rozumie obdobie do roku 2016. Výhľady do roku 2021 sa považujú v danej metodike za dlhodobú prognózu. Ťažisko štúdie spočíva v prognózach a predpovediach vývoja do roku 2016. K uvedenému obdobiu sa tiež podarilo nazhromaždiť dostatok relevantných dát. Odhadovať vývoj na desať rokov dopredu je samozrejme ďaleko ťažšie. Videli sme aj v uplynulých dekádach, ako sa rýchlo mení technológia a ako neočakávane sa môžu modifikovať podmienky na trhu. Príkladom z minulých dekád bol drvivý nástup technológie CtP (computer-to-plate) aj presun časti produkcie do sféry digitálnej tlače. S podmienkami na svetovom trhu zase poriadne zatriasla ekonomická kríza, z ktorej sa odvetvie polygrafie len ťažko spamätáva.
Obdobie do roku 2016
Pre obdobie do roku 2016 obsahuje štúdia celý rad cenných informácií a často dáva do kontrastu aj dáta z obdobia od roku 2006 do roku 2011, t.j. z doby, ktorá je v podstate už za nami, s ďalšími piatimi rokmi až do roku 2016, čo môžu v technológiách aj na trhoch priniesť ďalšie dôležité zmeny. Zameriame sa na niektoré z nich. Autori štúdie skúmajú samostatne xerografickú, resp. elektrofotografickú tlač a ink-jetovú technológiu. Porovnávajú v danom časovom horizonte prenikanie oboch tlačových techník do jednotlivých segmentov polygrafickej a obalovej tlače. Podobne ako v prípadoch iných štúdií aj tu autori vystihujú priemerné medziročné trendy pomocou ukazovateľa CAGR (compound annual growth rate). Ukazovateľ zložený s ročnej miery rastu je vlastne geometrickým priemerom jednotlivých ročných nárastov, resp. poklesov, a vyjadruje tak lepšie než bežný aritmetický priemer tendencie, ktoré v určitom časovom rade dané dáta vykazujú.
Štúdia striktne rozlišuje vývoj trhu a produkcie v hodnotových ukazovateľoch (v mil. USD) a v naturálnych hodnotách (v počtoch stránok prepočítaných na formát A4). Pri povrchnom čítaní by mohlo prísť k nepochopeniu tohto rozdielu, lebo zatiaľ čo hodnotové posudzovanie trendu ukazuje na jednoznačné posilňovanie úlohy digitálnej tlače v prebiehajúcej dekáde, analýza podľa naturálnych objemov tlačovín tomu zďaleka tak jednoznačne nenasvedčuje. Rozdiel medzi oboma pohľadmi sa dá vysvetliť zatiaľ ďaleko masívnejšou produkciou tlačovín hlavne pomocou ofsetu, keď cenová úroveň potom prepočítaná na stránku je ďaleko nižšia než v prípade digitálnej tlači. K rozvoju digitálnej tlače prispievajú teda rozdiely aj v produktivite a skutočnosť, že trh aj za cenu vyšších nákladov uvedenú cenovú diferenciáciu zatiaľ akceptuje.
Organizácia Pira odhaduje, že hodnota globálneho trhu dosiahla v roku 2010 takmer 740 miliárd amerických dolárov a bola nižšia než v roku 2009, a to v reakcii na všeobecné ekonomické spomalenie. Teraz sme vo fáze zotavenia trhu a vrchol narastajúceho dopytu sa dá podľa štúdie očakávať v roku 2015. Veľkou otázkou ale zostává, čo s týmito prognózami prevedú neustále turbulentné ekonomické podmienky, ktoré ovplyvňujú ochotu investovať. Dopad sa dá očakávať aj do podielu jednotlivých tlačových technológií na tržnom koláči. Zatiaľ čo v roku 2010 ofsetová tlač zaberala podľa hodnoty tlačovej produkcie 54% podielu a digitálna tlač si vydobyla podiel 11,5 %, v roku 2016 by mohla digitálna tlač dosiahnuť aj viac než 18% podielu, pričom ink-jet technológia má rasť oveľa rýchlejšie.
Tabuľka č. 1 – Podiely tlačových technik (%)
Ináč sa ale javí situácia pri analýze naturálnych objemov tlače pripadajúcich na jednotlivé tlačové techniky. Tabuľka č. 1 uvádza podiely jednotlivých tlačových techník od roku 2006 cez súčasnosť až do roku 2016. Dáta obsiahnuté v nej sú založené na odborných odhadoch počtu stránok prepočítaných na formát A4, ktoré sú zhotovené pomocou jednotlivých tlačových technológií, z ktorých boli potom vypočítané v tabuľke uvedené podiely. Až na chyby vyplývajúce zo zaokrúhľovania je súčet rovný 100% vo všetkých stĺpcoch. Dáta v tabuľke preukazujú, že vzájomný podiel jednotlivých tlačových techník sa v období desiatich rokov od roku 2006 do roku 2016 vyvíja skôr kontinuálne, nie skokovo. Ofsetová tlač ako celok si udržiava podiel viac než 80% z pohľadu počtu vyprodukovaných potlačených stránok, pričom výkony coldsetu (s tým, ako sa zužuje novinový trh) pozvoľne klesajú, zatiaľ čo objemy tlačovín vyprodukované kotúčovým heatsetom a hárkovým ofsetom dokonca rastú.
Podiely ostatných tlačových techník sú ďaleko nižšie, aj keď sa nedá tvrdiť, že pokles je výrazný. Flexotlač, ktorá mala predtým skôr povesť podradnejšej tlačovej techniky, vďaka modernizácii prípravy aj samotných flexotlačových strojov začína naberať na význame a časť flexografickej produkcie sa presúva do vyššej kvalitatívnej triedy. Vďaka trhom, ktoré sú schopné absorbovať veľké objemy kvalitne tlačených časopisov a katalógov, si stálu pozíciu udržuje aj hĺbkotlač. Podiel sieťotlače síce klesá, ale v priemyslových aplikáciách si udržuje svoju úlohu a naberá na význame pri kombinácii tlačových techník v tlačových linkách. Trvalý je ústup kníhtlače, aj napriek tomu že na vyspelých trhoch mohli by sme nájsť ešte celý rad produktívnych kníhtlačových strojov. Navzdory všeobecným očakávaniam nerastie podiel digitálnej tlače vo vyprodukovanom počte stránok prepočítaných na formát A4 tak rýchlo, ako to ešte nedávno rada štúdií uvádzala. Aj napriek tomu je rastúci podiel digitálnych technológií neodškriepiteľným faktom, a to hlavne v hodnote tlačovej produkcie. Podiel digitálne produkovaných tlačovín rastie rýchlejšie v ink-jetovej než elektrofotografickej tlači.
Tabuľka č. 2 – Xerografie vo východnej Európe (mil. USD)
Východná Európa
V časti štúdie sa autori zaoberajú rozvojom elektrofotografickej a ink-jetovej tlače na trhoch v jednotlivých svetových regiónoch. Nás samozrejme najviac zaujíma východná Európa, do nej sa zaraďuje Slovenská republika aj Česká republika a ďalšie krajiny na východ od nás. V tabuľkách č. 2 a 3 uvádzame rast xerografickej a ink-jetovej tlače v regióne východnej Európy. Štúdia organizácie Pira predpokladá, že rast využitia elektrofotografických techník tlače porastie v období do roku 2016 v našom regióne vo všetkých produktových segmentoch. Celkovo sa má jednať približne o desaťpercentné navýšení vo využití xerografie. Najväčší nárast, meraný ukazovateľom CAGR, sa očakáva pri tlači katalógov, je ale potrebne dodať, že sa vychádza z relatívne nízkej úrovne roku 2011. Nárasty xerografickej tlače okolo 20% sa predpokladajú pri výrobe obalov, direct-mailov a etikiet. Desaťpercentnú hranicu prekonávajú ešte segmenty transakčnej tlače a časopisov. Relatívne klesá podiel produktov, ktoré sa dajú radiť do segmentu signage, a to predovšetkým kvôli ich prechodu na ink-jetovú tlač.
Dáta charakterizujúce pohyb na východoeurópskom trhu ink-jet produkcie sú sústredené do tabuľky č. 3. V prípade katalógov a časopisov nebol ukazovateľ CAGR vyčíslený. Najväčší nárast využitia ink-jetovej tlače v období 2011 až 2016 sa predpokladá pri výrobe kníh, direct-mailov, transakčných a komerčných tlačovín. Významné zvýšenie výkonov ink-jetovej tlače sa dá očakávať tiež v segmentoch obalov a etikiet. Špecifická situácia je v novinovej tlači, kde pri poklese priemerného nákladu sa dá očakávať presun časti produkcie z ofsetovej do ink-jetovej tlače. Pomerne nízky nárast v segmente signage je vysvetliteľný tým, že vysoký objem produkcie daného typu je pomocou ink-jetovej tlače realizovaný už teraz (tento rok za 390 mil. USD).
Tabuľka č. 3 – Ink-jet vo východnej Európe (mil. USD)
Dlhodobé prognózy do roku 2021
Tak ako sme už uviedli, predpovede na desaťročie dopredu sú vo viacerých faktoroch riskantné a autori štúdie to aj priznávajú. „Je notoricky známe, že spracovať realistický dlhodobú predpoveď trhu je veľmi ťažké,“ uvádzajú. Napriek tomu sa poprední svetoví výrobcovia digitálnych tlačových strojov a systémov bez výhľadov, odhadov a prognóz neobídu, čo nachádza aj odraz v recenzovanej štúdii zostavenej organizáciou Pira International. Pri zostavovaní dlhodobých predpovedí autori berú do úvahy tiež pravdepodobné ekonomické a demografické trendy, ktoré naväzne modifikujú technologický rozvoj v odvetví polygrafie. Polygrafický trh je ovplyvňovaný aj radom drobných zmien v technológiách, ako aj globálnym ekonomickým vývojom. Niektorí pozorovatelia predpovedajú, že tlač, ako ju poznáme v roku 2011, bude v roku 2021 už minulosťou. Autori štúdie nezastávajú podobné unáhlené súdy a pripomínajú, ako dopadla vízia kancelárií bez papiera vyslovená už v roku 1975. Zatiaľ čo predpoklad nárastu elektronických dokumentov sa naplnil, neznamenalo to, že by tie papierové vymizli. Objem papierových kancelárskych dokumentov od roku 1975 niekoľkonásobne vzrástol a určite sa budú vo veľkej miere používať aj v roku 2021, len ich podiel na celkovom rozsahu komunikácie bude nižší a v rámci toho sa zvýši podiel digitálnej tlače. Otázkou zostává miera, s ktorou sa uvedené trendy na trhoch presadia, a teda kvantifikácia tohto podielu papierovej komunikácie a digitálne produkovaných tlačovín.
V období rokov 2011 až 2021 sa na základe zistených odhadových dát zvýši využitie xerografie v priemere za všetky segmenty polygrafickej a obalovej produkcie len o dve percenta. K najväčšiemu nárastu čo do hodnoty tlače vyjadrenej v mil. USD má dôjsť v segmente packagingu, a to o 13,2 %, opačne najväčší pokles, mínus 17,4 %, vykazuje segment novinovej tlače. Podobný záver sa dá spraviť aj pri skúmaní jednotlivých výrobných a tržných segmentov podľa produkcie v počtoch vytlačených stránok prepočítaných na formát A4. Tú prezentuje ukazovateľ CAGR v oblasti potlače obalových materiálov hodnotu 10,3 %, naopak v segmente tlače novín dochádza ku zníženiu o 13,1 %. Podobná analýza ink-jetovej tlače potvrdzuje predpoklad aj v iných štúdiách dokladovaného dlhodobého rastu ink-jetu na úkor klasických tlačových techník, hlavne ofsetu, a v rámci digitálnej tlače aj v neprospech tradičnej elektrofotografickej tlače. Pri porovnaní rokov 2011 a 2021 podľa hodnoty tlače v mil. USD pri výkonov realizovaných v polygrafii a packagingu analýza dát ukazuje priemerný ročný nárast (podľa metodiky vyčíslenia ukazovateľa CAGR) o 10,9 %. Tento výsledok podporuje aj analýza naturálneho výkonu prepočítaná na potlač stránok A4, kde sa vykazuje priemerný ročný nárast o 11,9 %.
Ak porovnáme jednotlivé segmenty polygrafickej a obalovej produkcie, potom výrazné nárasty v rokoch 2011 až 2021 vykazujú všetky oblasti aplikácie ink-jetovej tlače. Najvýraznejšie nárasty sa prejavujú vo výrobe etikiet, a to o 18,4 %, pri tlači kníh (o 17,3 %), v komerčnej tlači (16,8 %) a pri výrobe transakčných tlačovín (14,7 %) a direct-mailov (14,2 %). Podobné výsledky sa preukazujú aj pri analýze nárastu vzťahujúcich sa k počtom potlačených stránok v prepočte na formát A4. Autori štúdie sa domnievajú, že v roku 2011 sa ešte výraznejšie neprejavuje silný konkurenčný vzťah medzi digitálnou tlačou a konvenčnými tlačovými technikami. Určitú úroveň priamej konkurencie vidia v segmente potlači etikiet na úzko-formátových rotačkách, pri výrobe čiernobielej knižnej produkcie a v oblasti komerčnej tlače.
Vysoko konkurenčnou oblasťou v krátkom čase sa môže stať produkcia v hárkovej tlači vo formáte B2. Ak si uvedomíme akú zatiaľ neohrozenú pozíciu má v tomto formáte ofsetová tlač, dá sa nadnesene povedať, že sa na obzore javí poriadny súboj o túto lukratívnu oblasť hárkovej tlače. Spoločnosti Screen a Fujifilm už predstavili svoje koncepty a ink-jetové tlačové stroje, ktoré by mohli usilovať o podiel v segmente hárkovej tlači vo formáte B2. Pri analýze investičných a prevádzkových nákladov oboch tlačových techník sú zatiaľ ceny vychýlené v neprospech ink-jetovej tlače, samozrejme s výnimkou výdajov, ktoré sa pri použiti ink-jetu vylučujú, ako sú tlačové platne. Nižšie sú tiež náklady na prípravu zákazky a prípravu samotného tlačového stroja. Ostatné dôležité cenové parametre zákazky svedčia zatiaľ podľa analýzy Pira o výhodnosti ofsetu, a to bol braná len základná tlač farbami CMYK, zatiaľ čo ofsetové tlačové stroje umožňujú hlavne pri rozvinutejších konfiguráciách rad ďalších kombinácií pomocou špeciálnych farieb a zušľachťovania. Desať rokov, čo je časový horizont, s ktorým autori štúdie pracujú, je ale dlhá doba a skúsenosti z vývoja obdobných prelomových technológií ukazujú, že cenové parametre nových strojov a zariadení sa môžu meniť a prispôsobovať dopytu rýchlejšie, než by sme si boli pri nástupe nových technológií schopný predstaviť.
Gustav Konečný – Svět tisk
