Polygrafia-Fotografia | OBJAVIL SOM MOTÍV

OBJAVIL SOM MOTÍV

V dňoch 22. októbra až 10. novembra 2013 v Galérii mesta Bratislavy na zrekonštruovanom 2. poschodí Pálffyho paláca na Panskej ulici sa uskutoční výstava kresieb a malieb Milana Laluhu. Prierez celoživotným dielom je zameraný na niekoľko tematických okruhov, ku ktorým sa Milan Laluha opakovane vracia. Či už sú to kubizujúce začiatky, včasné abstrakcie a akty, alebo témy rozvíjajúce motív postavy, chlapa a ženy, domu a stromu a ich mnohé variácie, ako aj nezvyčajne veľký počet autoportrétov. Pri príležitosti výstavy vychádza autorova monografia.

MILAN LALUHA

Pri príležitosti výstavy Milana Laluhu, ktorá je ozaj pozoruhodným prierezom maliarovým celoživotnom dielom, vychádza monografická práca Juraja Mojžiša. Autorov text rešpektuje predstavenie Milana Laluhu ako maliara variácií a venuje sa motivickým a tematickým okruhom, ktorými sa Laluha stal neodmysliteľnou legendou moderného slovenského maliarstva.

Väčšou ambíciou štúdie ako spresniť alebo novo pomenovať povestný „Laluhov vzorec“, je rekapitulovať interpretácie, niekoľko desaťročí kritickej reflexie a významné stretnutie Laluhovej maľby s umením eseje Dominika Tatarku a Milana Rúfusa. Ako textovú ukážku ponúkame záverečné odstavce štúdie.

Milan Laluha v prvej chvíli svojej ranej hodiny rozhodil širokú sieť a – rýchlo zatiahol. Do roku 1957 vstúpili do hry súvislostí všetci zúčastnení a roku 1957 Laluha platne a plnovýznamovo vyslovil svoj vzorec a formulu a metódu. Pravdaže, o súkromné, ba až intímne objavy remeselného a umeleckého rázu určite nebola a dodnes nie je núdza. Neopakoval, Laluha varioval. Stal sa maliarom variácií. Dobrým príkladom pre práve napísané sú Laluhove autoportréty. Je ich dobrá tisícka a všetky hovoria o jednom a tom istom, ale rôzne pomenovanom, prípadne hovoria úplne inak o tom istom. O túžbe po presnosti. O presnom zápise.

Povedané s maliarom Milanom Laluhom: Krajina – ale aj zátišie, aj dom a strom, aj rozhovor dvoch tetiek či chlapov za dedinou – obsahuje také a také veci, také a také tajomstvo žíhaných červení, vykúvaných čiernočiernych liniek, žltého jasu, tajomstvo modrých nočných chorálov, prísvitov, prísľubov, tajomstvo nepokojného rytmu zvlneného poľa kosatcov a hrbáčok pod svietiacimi tvarmi domov a obce, kaštieľa či pod vežou-ochrankyňou, teda obsahuje vieru a nádej. Skutočnosti sú povážlivé, tisíckrát opustené a tisíckrát človekom na ceste objavené. Objavené trebárs ako motív.

Pravda, aj o tomto sa už vyslovil Ján Krstiteľ moderného umenia Charles Baudelaire priam závratne: „Často sa opakuje: Štýl to je človek; ale nedalo by sa povedať rovnako pravdivo: Voľba námetov, to je človek?“ Milan Laluha celým svojím výtvarným dielom Baudelaireov výrok dosvedčuje a potvrdzuje.