Podľa skalných polygrafov jediný skutočný nátlačok je z kompletnej sady tlačových foriem v tlačovom stroji. To je však veľmi zdĺhavé a veľmi drahé. Súčasná digitálna predtlačová príprava a technológia CTP, ale vyžaduje rýchly a kvalitný náhľad digitálnych dát.

Nátlačok – „proofing“ systém

Nátlačok je dnes neoddeliteľnou súčasťou profesionálnej predtlačovej prípravy, kde je základným kontrolným a schvaľovacím prvkom v technologickom procese vzniku tlačoviny. Farebný nátlačok vo všeobecnosti charakterizuje podobu finálneho vytlačeného produktu. „Certifikovaný digitálny nátlačok“ môže slúžiť ako „dohoda“ o výslednej farebnosti tlačoviny medzi tlačiarňou a zadávateľom. Môže tak isto slúžiť ako kontrolný prvok v procese predtlačovej prípravy a schvaľovania, alebo ako vzor pre tlačiara, prikladaný k objednávke. Vďaka nátlačku sa často vyhneme nepríjemným prekvapeniam, ktoré sa môžu po vytlačení zákazky objaviť.

Primárnym cieľom výroby nátlačku nemusí byť vždy len kontrola farebnosti výtlačku. Aj keď si širšia odborná verejnosť práve otázky farebnosti s pojmom nátlačok spája takmer automaticky. V praxi okrem toho prevádzame napríklad aj „impozičné nátlačky“ (pre kontrolu vyradenia stránok a polohy dôležitých objektov, ako je inzercia, v menšom rozlíšení a bez nároku na farebnú vernosť). Zavedená prax je taká, že tam, kde nejde o farebnú vernosť a prípadne je použité aj menšie rozlíšenie, spravidla hovoríme o náhľadoch. Pojem nátlačok si potom vyhradzujeme pre takú simuláciu tlačoviny, ktorá verne odráža výsledný vzhľad tlačoviny ako po stránke farebnosti, tak aj čo do obsahu a vizuálneho vzhľadu.

V posledných rokoch prišlo k veľkému pokroku vo vývoji digitálnej tlače, hlavne Ink-Jet (atramentových tlačiarní), RIPov pre ich riadenie a profesionálnych systémov pre správu /riadenie farieb (CMS). Kvalita tlače a farebná vernosť sa významne zvýšila, a to umožnilo zaviesť do praxe digitálne systémy pre výrobu nátlačkov z digitálnych dát. Digitálny nátlačok je dnes najrozšírenejší spôsob nátlačkovania.

Iné spôsoby výroby nátlačkov

Analógový nátlačok (hardproof)
Ide o nátlačok zhotovený na produkčnom stroji. Toto riešenie je časovo aj finančne náročné a využíva sa len vo výnimočných prípadoch napr. pri ofsete alebo flexotlači, keď je požadovaný reálny výsledok tlače priamo od konkrétneho stroja resp. pre overenie špeciálneho papiera, farby a podobne.

Chemický nátlačok
Tento typ nátlačku sa už v súčasnosti nepraktizuje (Cromalín/Dupont, MatchPrint/3M a pod.). Chemický nátlačok bol vyvinutý pre simuláciu obecného štandardu ofsetovej tlače na natieraný papier. Pri chemickom nátlačku sa používali separácie farieb na filmoch z osvitových zariadení na film CTF.

Digitálna elektrofotografická tlač
Digitálna tonerová tlač je veľmi výhodná pre výrobu svojou pohotovosťou. Náhľad je k dispozícii v priebehu niekoľkých minút. Cena je veľmi priaznivá v porovnaní s atramentovou tlačou. Digitálna elektrofotografická tlač prináša široké možnosti simulácie klasických tlačových techník.

Simulácia tlače
Aj keď je k dispozícii digitálny nátlačkový systém potrebných kvalít, nie je ešte z ďaleka zaručený požadovaný výsledok. To znamená obsahovo správny a farebne záväzný nátlačok. Pre úspešnú digitálnu simuláciu je potrebná platná referencia. V našom prípade je referenciou ICC profil konkrétneho tlačového štandardu. Tlačový štandard znamená optimálne nastavenie tlačového stroja pre najlepšiu možnú opakovateľnú tlač.

Simulačný profil a jeho vierohodnosť
Simulačný profil (referenčný profil) je profil simulovanej tlačovej technológie. V drvivej väčšine prípadov ide o CMYK tlačový profil (napr. Fogra 39L) pre simuláciu ofsetovej tlače. Referenčný profil je kľúčovým faktorom nátlačkového procesu. Nátlačkový softvér (RIP) vypočíta podľa referenčného profilu predpokladanú finálnu (tzv. simulovanú) farebnosť tlačových dát a tie sú odoslané na nátlačkovú tlačiareň, kde sú vytlačené (viac či menej presne v závislosti na kvalite kalibrácie tlačiarne). Je teda zrejmé, že veľký diel zodpovednosti za presnosť celej simulácie záleží na nátlačkovom programe (ako algoritmy vypočítajú simulovaný obraz). Čo si bežne neuvedomujeme je, že v skutočnosti simulujeme takto referenčný profil a vôbec nie tlačový proces. V reálnej praxi sa dá vysledovať viac situácií, keď referenčný profil nemusí presne zodpovedať simulovanému tlačovému procesu. Tieto odchýlky tak vedú k tomu, že ani presný certifikovaný nátlačok nemusí zodpovedať finálnemu výtlačku!

Ak tlačiareň má svoje tlačové hárkové ofsetové stroje optimalizované (PSO – Process Standard Offset) tak, že tlačia podľa normy ISO 12647-2, potom je možné zabezpečiť najlepšiu možnú zhodu s tlačou tak, že dodávaný nátlačok bude vyrábaný tak isto podľa normy ISO 12647-7:2007. V ideálnom prípade budú výsledky tlače v rámci tolerancií uvedených v norme ISO 12647-7 (tolerancia pre nátlačok).

ISO 12647-7:2007
Zhrňuje požiadavky na digitálny nátlačok a nátlačkové systémy. Norma predpokladá digitálny nátlačok simulujúci určité tlačové podmienky definované charakterizačnými dátami alebo ICC profilom výstupných podmienok. Podrobne špecifikuje potlačovaný materiál, posudzovanie farebnej vernosti nátlačku, odporúča skladbu kontrolného prúžku a ďalšie náležitosti.

Záverom
Štandard ISO 12647 má pred sebou ešte veľa k doriešeniu. Napriek tomu sa dá povedať, že certifikácia podľa ISO 12647-2(3) je v našom regióne doposiaľ asi najlepšie definovanou cestou k štandardným tlačovým výsledkom. Samotný fakt, že tlačiarne pracujú v zhode s ISO 12647-2(3), ale neznamená, že sa ich výtlačky nebudú (a to v niektorých prípadoch veľmi znateľne) líšiť – na to sú tolerancie procesu príliš vysoké a momentálne je ťažko si predstaviť ich sprísnenie. S týmto vedomím je potrebné pristupovať aj k simuláciám tlačového procesu prostredníctvom digitálneho nátlačku.

Za predpokladu použitia generického profilu sa dá očakávať dosiahnutie dobrej vizuálnej zhody medzi digitálnym nátlačkom a finálnou tlačou, kde sú požiadavky na presnosť vyššie, je možné pristúpiť k vytvoreniu špecifického zákazníckeho profilu.

Pripravil: František Martančík