Na Zemi žije viac než miliónov druhov hmyzu, ale aj veľa iných článkonožcov. Mnohé z týchto – väčšinou drobných stvorení – stretnete hneď pred dverami svojho domu a ešte väčšia rozmanitosť vás čaká, keď vyrazíte do prírody – či už na lúky, do lesa alebo pocestujete za exotikou. Vďaka schopnosti fotografie zobraziť všetko mnohonásobne väčšie a v detailie, sa môžu drobné stvorenia stať vďačnými fotografickými objektmi a môžeme si s nimi pri fotografovaní užiť veľa zábavy. Pozrite sa s nami na niekoľko tipov, vďaka ktorým môžete získať podobne krásne fotky, ako sú publikované v príspevku.

Makrofotografia – Ako sa fotí chrobák?

Kompozícia, teda rozloženie
Prvé základné pravidlo znie, dostaňte sa tak blízko k objektu, ako je to len možné. Fotenie hmyzu vyžaduje makroobjektívy, ktoré vám umožnia práve ostrenie z veľmi malej vzdialenosti. Veľmi dobrou voľbou je napríklad AF-S Micro NIKKOR 105mm f / 2,8 g VR. V závislosti na tom, ako blízko sa môžete k objektu priblížiť, sa rozhodnite, či vyplníte celú fotografiu konkrétnym detailom (napr. hlava s tykadlami), alebo skôr celým objektom.

Obr.2: V prípade podobného objektu, avšak so silným protisvetlom (odraz od morskej hladiny), sa dajú tiene vysvietiť bleskom. V tomto prípade bol použitý veľký blesk (Nikon SB-900) a teleobjektív (180/2.8) na získanie väčšieho odstupu. Nikon D300, Nikkor 180mm f/2.8D ED-IF AF, Nikon SB-900 nasadený na tele 1/250 sec., f/10, ISO 100.

Hra so svetlom, ostrosťou a farbami
V kompozícii hrá veľmi dôležitú úlohu farba pozadia. Ideálne je voliť kontrasty: ak je teda napríklad pavúk tmavý, vynikne, samozrejme, najlepšie na svetlom pozadí. Vďaka tomuto kontrastu pritiahne objekt pozornosť. Naopak môžete fotiť jasne osvetlený objekt na tmavom pozadí (s využitím jasného denného svetla alebo záblesku), čím dosiahnete podexponovanie pozadia, ktoré bude veľmi tmavé. Opäť získate atraktívny kontrast. Objekt lepšie vynikne voči pozadí, keď využijete nízku hĺbku ostrosti, čím dosiahnete rozostrenie pozadia, zatiaľ čo objekt v popredí je úplne zaostrený. Základný návod na prácu s hĺbkou ostrosti, teda s nastavením clony, nájdete bez problémov na mnohých internetových stránkach.

Obr.3: Podobný prípad z rovníkovej Afriky – na vysvietenie tela chrobáka boli použité makroblesky Nikon SB-R200 v systéme Nikon CLS. Nikon D610, Nikon SB-R200 ovládané systémom Nikon CLS, 1/60 sec., f/16, ISO 100

Pomôcky sa budú hodiť
Veľmi dobrou pomôckou bude tiež statív, ktorý udrží fotoaparát nehybný. To je obzvlášť dôležité pri použití teleobjektívu alebo ak fotíte s dlhým časom uzávierky. Pri fotení zo statívu je potom vhodné využiť diaľkové spúšte (na trhu sú káblové i bezdrôtové typy), aby ste sa vyhli zbytočnému roztraseniu fotoaparátu stláčaním klasickej spúšte. Využiť však môžete aj samospúšť, ktorou disponujú dnes už snáď všetky digitálne fotoaparáty.

Obr. 4: V prípade tejto modlivky boli nároky na svetlo ešte silnejšie. Okrem blesku Nikon SB-900 svietiaceho zhora boli použité dva makroblesky (SB-R200). Nikon D800, Nikon SB-900 a 2x Nikon SB-R200 ovládané systémom Nikon CLS, 1/250 sec., f/11, ISO 400

Detaily vyhrávajú

•  Členitosť tela hmyzu je veľmi fascinujúca a zachytenie všetkých detailov a jemných farebných nuáns je jedným z cieľov makrofotografie.

•  Dobrá makrofotka hmyzu a iných článkonožcov kladie dôraz na oči, nohy a rôzne štruktúry tela. Niekedy je dobré dať vyniknúť aj tomu, čo náš objekt obklopuje, ako sú časti rastlín, machu, kvapky vody atď.

•  Veľmi vďačné sú tiež situácie s príbehom, ako je napríklad pavúkov lov na svoju korisť, motýľ opúšťajúci kuklu alebo mravce svorne nesúce veľký list.

Obr. 5: Rosnička zelená (Hyla arborea), fotené priamo do formátu .jpg s použitím vyváženia bielej farby „zatiahnuté“ (White Balance = Cloudy), hoci bolo jasno – autorovo obľúbené farebné riešenie pri fotení prírody.

Nikon D3X + Micro Nikkor 60/2,8G (tzv. „z ruky“), citlivosť ISO 200, expozičný čas 1/100s, clona f5,6 a malá odrazná doska, odtieň „soft gold“

Tipy Michaela Juráka, školiteľa spoločnosti Nikon

„Makrofotografia vyžaduje veľa trpezlivosti – budete bojovať s miniatúrnou hĺbkou ostrosti, nedostatkom svetla, vlastným tieňom a pohybom svojím i pohybom fotografovaných objektov. A to nemyslím zďaleka len rýchly hmyz. Rastliny sa pohybujú, kmitajú a chvejú sa aj v najmenšom vánku. Každý, kto to skúsil, vám potvrdí, že bezvetrie jednoducho neexistuje … Ale stojí to za to, snaha bude odmenená a výsledky sú potom doslova fascinujúce.“

• Foťte v protisvetle, presvietia sa tak listy a kvety rastlín, zatrbliecú sa vodné kvapky, hladina za objektom atď. Expozíciu vyrovnávam malou odraznou doskou alebo externým bleskom.

• Nerezignujte na kompozíciu, jej pravidlá fungujú pri každej fotografii, teda aj pri fotení detailu. Mucha uprostred fotky jednoducho nestačí, hoci je vyfotografovaná vo veľkom zväčšení.

Text: Michal Večeřa
Autor fotografií: Michael Jurák