Budúcnosť európskeho priemyslu tlače – je v našich rukách

Názory priemyslu – získané informácie za podpory Európskej únie.
Best Practices in Socially Responsible Restructuring for Printing Companies
Osvedčené postupy zodpovedné sociálnej reštrukturalizácii polygrafických firiem

Program PROGRESS (2007 – 2013)
Tento program je riadený Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne vecí a sociálne začleňovanie Európskej komisie. Tento program má zaistiť realizáciu cieľov EU v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, ktoré sú obsiahnuté v oblasti politík v rámci sociálne politickej agendy. To má byť zároveň príspevkom pre Lisabonskú stratégiu v tejto oblasti.

Úlohou programu PROGRESS je podpora členských štátov z hľadiska EU cieľov a priorít.
•   Príprava analýz a doporučení v oblastiach politických polí programu PROGRESS;
•   Podávanie správ a kontrol o realizácii EU legislatívy a politiky v politických poliach programu PROGRESS;
•   Podpora a realizácia vzájomného učenia a vzájomnej podpory medzi členskými štátmi so zreteľom na EU ciele a priority a
•   vzájomné sprostredkovanie všetkých názorov zúčastnených a spoločností.

Táto štúdia bola spracovaná spoločnosťou Facta Consult v rámci spoločného projektu s ďalej uvedenými spoločnostiami: Intergraf, UNI Europa Graphical, Assografici, bvdm, KVGO, Ver.di, Unite und FISTEL-CISL a bola kofinancovaná (spolufinancovaná) Európskou komisiou (Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne vecí a sociálne začleňovanie). Štúdia nemusí úplne odrážať názory zúčastnených organizácií. Názory v tejto štúdii, následne aj obsiahnuté informácie nepredstavujú bezpodmienečné názory a postavenie Európskej komisie a takisto neobsahujú žiadne záväzky zo strany komisie.

Štúdia ukazuje, že vplyv externých faktorov (ako je napr. vývoj v oblasti komunikačných technológií, v presunoch v oblasti trhu a vo zmenách výrobných technológií) a reakcie podnikov na tieto zmeny môžu byť značne rozdielne. Zatiaľ čo malé a stredné organizácie sú, ako sa zdá, vystavené väčšiemu riziku, majú súčasne tu prednosť, že môžu agilnejšie a promptne reagovať na požiadavky trhu. Veľké podniky napriek tomu bojujú primárne s problémom prebytočných kapacít, ktorý viedol k cenovej vojne v celom priemysle.

Projekt ukazuje na konsenzus medzi veľkými podnikmi a odbormi, ktorý by mal zaistiť väčšiu angažovanosť na celoeurópskej úrovni. Aktuálny podiel konkurzov v spojení s európskymi zákonmi o konkurencii, ktoré zamedzujú koordináciu medzi veľkými podnikmi, môžu celý sektor oslabiť natoľko, že európske podniky skrachujú a na trhu budú dominovať tlačové importy z rozvojových zemí, alebo vznikne tak povediac monopol, ktorý spôsobí náchylnosť ku akvizícii, takže následne zostane na trhu len niekoľko málo aktérov. Každý z týchto scenárov má ďalekosiahle sociálne dôsledky pre vlastných zamestnancov. V tomto smere panuje názor, jak na úrovni manažmentu, tak aj u odborov, že je potrebné zo strany Európskej únie povoliť v rámci Európy spoluprácu veľkých podnikov, aby sa dalo realizovať reštrukturalizáciu, a to v záväznosti na konzultácie a dohody s odbormi a osadenstvom podnikov a tak obmedziť kapacity na základe koordinovaného rozhodovania a sociálne zodpovedným spôsobom.

Zatiaľ čo problém nevyužitých kapacít a cenová konkurencia pôsobí na celý sektor, sú zmeny technológií hrozbou a šancou súčasne. Zmeny v chovaní zákazníkov a presun na WEB a iné e-riešenia predstavujú zníženie dopytu po tlačených produktoch. Technológia ale pomáha pri zvyšovaní produktivity a ponúka prístup k novým trhom pre podniky, ktoré sú dostatočne agilne, aby využili ponúkané príležitostí. Zatiaľ čo malé a stredné podniky sú na tom z hľadiska flexibility dobre, môžu mať ale ťažkosti v prístupe ku kapitálu, obzvlášť v aktuálnej hospodárskej klíme.

V rámci týchto zmien dochádza tak isto ku značným personálnym dôsledkom, ako potvrdzujú odpovedajúce komentáre v štúdii, tak aj jej kvalitatívna časť. Ak sa pýtame na stratégie, o ktorých uvažujú podniky tak v krátkodobej, ale aj dlhodobej perspektíve, uvažuje len 5% skúmaných podnikov so zatvorením. 47% proti tomu uvažuje so zastavením činnosti v dlhodobom scenári, zatiaľ čo 45% zástava názor, že nemajú žiadnu inú možnosť, len podnik predať. K ďalším defenzívnym stratégiám patrí redukcia veľkosti podniku, jeho vybavenia a zníženia počtu zamestnancov (v súčasnosti o tom uvažuje 29%, dlhodobo vrastajúcej tendencii 36%). Zhruba polovica dopytovaných (51%) vidí v prepúšťaní celkové riešenie, pričom 34% do mixu započítavá predčasný odchod do dôchodku a 20% vidí nevyhnutnosť prípravy zamestnancov na sprostredkovanie miesta mimo priemysel.

Iné priebežné, či zvažované opatrenia majú tiež významný vplyv na zamestnancov. Takmer každý tretí účastník realizuje prevádzanie zákaziek do kooperácii (29%) tiež aj zmeny pracovnej zmluvy (32%) ako dôsledok aktuálnej situácie.

Spôsoby práce sa budú meniť tak tiež pre zamestnancov, ktorí zostanú aj naďalej v podniku. Konkurenčná schopnosť si vyžiada dodatočnú flexibilitu, aby bol podnik schopný prispôsobiť sa stále náročnejšiemu trhu a zatiaľ čo niektorí z účastníkov projektu takéto riešenia už zaviedli, uvažuje 63% opýtaných zavedenie flexibilných pracovných postupov, zatiaľ čo 67% kladie dôraz na kompetencie zamestnancov, na ich vlastností, motiváciu, postoje, znalostí, vedomostí a skúseností (programy zvyšovania kompetencií = multiskilling).

Vyššia náročnosť na úroveň kvalifikácií („upskilling“) bude mať podstatný význam, aby bolo možné zvládnuť nové technológie. Tú uvádza 57% opýtaných, že zvažujú preškolenie terajších zamestnancov do nových kompetencií – pričom 38% uvažuje s náborom zamestnancov disponujúcich inými kompetenciami.

Dôsledky reštrukturalizácie na zamestnancov predstavujú momentálne dilema. Aj napriek tomu je reštrukturalizácia nevyhnutná. Pritom je nevyhnutné realizovať celý rad požiadaviek – výmenu informácií, zvyšovanie kvalifikácie alebo váš pre-aktivný prístup k osvojovaniu si nových poznatkov, prezieravý manažment, komunikácia, konzultácie, jednanie a dohody s odbormi a zamestnancami – aby sa dalo reštrukturalizáciu zvládnuť férovým a primeraným spôsobom manažmentu.

Nevyhnutný zaver spočíva v tom, že sociálne zodpovedná reštrukturalizácia si vyžiada príspevok všetkých postihnutých v rámci priemyslu – Intergraf, UNI Europpa Grapical, zväzov, podnikov, odborov a samotných zamestnancov. A nemôže byť úspešne realizovaná bez aktívnej podpory vlád na národnej a európskej úrovni.

Význam zapojenia odborov a ich závodných rad spočíva v ich podiele na kontinuálnej kontrole a hodnoteniu realizácie stratégií. To umožní, aby boli vždy všetky relevantné problémy čo najskôr identifikované a riešené. Pre sociálnu zodpovednosť v rámci podniku je základných bodom ekonomická udržateľnosť a poskytnutie záruky požadovanej zamestnanosti. Priemysel musí pre dvadsiate prvé storočie opäť definovať svoj image (obraz). Pre polygrafiu to znamená umiestniť sa do stredu komunikačnej branže. Má k tomu potenciál, pretože môže budovať na svojej 550 ročnej histórii a stáť sa osvedčeným poradcom pre zákazníkov, ktorí sústavne zápasia s tým, čo vybrať zo širokej ponuky komplexných a sústavne narastajúcich možností v oblasti komunikácie tak, aby z toho mali maximálny úžitok. To ale vyžaduje mať na zreteli jak stratégiu, tak aj schopnosť nadviazať nové pracovné vzťahy s ostatnými podnikmi svojho odvetvia.

Cez všetky výzvy vládne zhoda, že najpodstatnejšie je vytváranie kompetencií. Zatiaľ čo z technického hľadiska predstavujú kľúčové kompetencie informačné technológie, panuje zhodný názor, že stále väčší význam budú mať medziľudské kontakty, priamy kontakt so zákazníkom, jeho podpora a manažérske kvality vedenia podniku.

Nové postavenie branže, diverzifikácia aktivít a práca na zmene kultúry v podnikoch obecne je nevyhnutná, aby sa stala atraktívnejšia pre mladých pracovníkov, aby všetci do jedného podporovali zmeny. To všetko pomôže, aby podniky priťahovali perspektívnych pracovníkov.

V spojení s tým, musí priemysel zaistiť, aby priťahoval také kompetencie, ktoré sú potrebné k tomu, aby starnúce osadenstvo s tradičnými rutinami doplnil a v dlhodobej perspektíve nahradil. Takáto výzva vyžaduje v branži zmenu. Schopnosť ku zmene je daná, aby sa to mohlo dosiahnuť je potrebné pochopenie pre to, aby sa stali požiadavky zákazníkov centrálnym elementom v metóde myslenia zo strany priemyslu.

Zo štúdie vyplýva úplne jasné posolstvo, že len efektívna partnerská práca – medzi vedením, odbormi, podnikateľskými a odborovými zväzmi – vytvára predpoklady pre efektivitu zmien v rámci sociálne zodpovednej reštrukturalizácie.

Je tu silný záujem o výhodnú partnerskú spoluprácu, a to jak s odbormi /prevádzkovými radami, pokiaľ v podniku existujú, tak aj pre realizáciu partnerských princípov priamo so zamestnancami. Efektívny cyklus informácií, komunikácie a konzultácie je účastníkmi vysoko hodnotený ako centrálny element sociálnej zodpovednosti a výsledného komerčného efektu podniku.

Poznámka: Diskutovaná správa je výsledkom deviatich mesiacov primárneho skúmania problematiky, predovšetkým európskeho polygrafického priemyslu. Bolo uskutočnených viac ako 45 interview s manažérmi, ktorí sú zodpovední za vedenie niektorých najväčších podnikov branže, ďalej išlo o vlastníkov a senior manažérov radu menších a stredných podnikov, vedúcich zástupcov odborov a zamestnaneckých zväzov. Mimo to boli oslovení zákazníci a dodávatelia tlačiarní, aby sa dali získať názory z vnútra odboru. Predovšetkým išlo o aktuálny stav priemyslu a súčasnej výzvy. Taktiež to boli dva 1,5 dňa prebiehajúce workshopy, pričom sa jeden z nich týkal veľkých podnikov a druhý menších a stredných tlačiarní. Tieto workshopy sa konali v Taliansku, v meste Miláno. Zúčastnilo sa ich 90 zástupcov odborových zväzov, aby sa mohli poradiť a diskutovať o výzvach a formulovať riešenie problémov. Tiež bola organizovaná on-line diskusná akcia, ktorá zaručila široko rozložený vstup názorov (148 účastníkov odpovedalo na otázky).

————
Budúcnosť európskej polygrafie je v našich rukách // Názory priemyslu

Spracoval: Milan Lelek
Preklad: fm